Always fucking wasting my fucking time
and I don't even know fucking WHY!
I could be fucking brilliant, you know. I should start.
pondelok 13. februára 2012
sobota 4. februára 2012
Príbehy a myšlienky
(UPOZORNENIE! Článok obsahuje veľké množstvo zámen a častíc, ktoré sa záhadne často opakujú. A odbočenia, tých tam je tiež dosť, ale len takých menších, maličkých a nenápadných, žiadny myšlienkový strom to nie je, len taký ker :)
Ako sa rodia také myšlienky a nápady a iné veci abstraktného charakteru? A hlavne ako vznikajú úplne nové, originálne myšlineky a brilantné príbehy plné nových svetov, ktoré vznikli a existujú len v mysliach ľudí? Nad tým rozmýšľam už dobrý mesiac.
Tak si to rozoberme. Taká basic myšlienka vzniká obyčajne ako odpoveď na určitý podnet, vonkajší alebo vnútorný, a vnútorný podnet vzniká ako súčasť nejakej asociácie vyvolanej zase nejakým podnetom alebo niečo také. Ako tomuto chápem a je toho schopný a má na to predpoklady každý jedinec. Ale ako vzniká nápad? Alebo nový príbeh? Je to len nejaká modifikácia toho, čo sme videli alebo poznáme alebo niečo, čo sme si vysnívali alebo čo to vlastne je? Lebo mám pocit, že toho nie som schopná. Teda, nových myšlienok a nápadov myslím. Už dlhšie mám ten pocit a čím ďalej tým viac sa v ňom utvrdzujem.
Prišla som na to ako rozmýšľam - ja vlastne nerozmýšľam, len čakám, kým odpoveď príde ku mne. Teda, tak som to robila niekedy, vážne sa snažím s tým prestať, ale pre mňa je to ľahšie, nechať mozog nech sa prehrabe v záznamoch a nájde nejakú zhodu. Takže vždy, keď predo mnou stojí nejaký problém, hľadám situáciu, ktorú som už zažila a riešenie k nej. To znamená nič nové, stále to isté dookola. Čo je dosť blbé, keď si tak vezmeme
Lebo ja by som chcela. Stvoriť niečo - nové a brilantné. Ale viem, že keď ma čosi napadne, je to len niečo, čo som už niekde videla alebo počula. Teda, niekedy si to vlastne ani neuvedomujem.
Ale zase, keď sa na to pozrieme z pohľadu teórie superschopností, o ktorej budem možno pojednávať v nejakom inom článku, toto zjavne nepatrí do kategórie superschopností, ktorými disponujem. Tak ako, nevadí no. Stále by som chcela vedieť ako sa to stane.
A možno sú príbehy len hyperbolizovaná realita alebo nejaký jej zvláštny odraz v niektorom paralelnom vesmíre, ktoré je len málo odlišný od toho nášho. Alebo eufemizovaná skutočnosť. Ako rozprávky.
Je zaujímavé ako veľmi majú ľudia radi príbehy. A hlavne ako veľmi o nás vypovedajú príbehy, ktoré máme radi.
Ako sa rodia také myšlienky a nápady a iné veci abstraktného charakteru? A hlavne ako vznikajú úplne nové, originálne myšlineky a brilantné príbehy plné nových svetov, ktoré vznikli a existujú len v mysliach ľudí? Nad tým rozmýšľam už dobrý mesiac.
Tak si to rozoberme. Taká basic myšlienka vzniká obyčajne ako odpoveď na určitý podnet, vonkajší alebo vnútorný, a vnútorný podnet vzniká ako súčasť nejakej asociácie vyvolanej zase nejakým podnetom alebo niečo také. Ako tomuto chápem a je toho schopný a má na to predpoklady každý jedinec. Ale ako vzniká nápad? Alebo nový príbeh? Je to len nejaká modifikácia toho, čo sme videli alebo poznáme alebo niečo, čo sme si vysnívali alebo čo to vlastne je? Lebo mám pocit, že toho nie som schopná. Teda, nových myšlienok a nápadov myslím. Už dlhšie mám ten pocit a čím ďalej tým viac sa v ňom utvrdzujem.
Prišla som na to ako rozmýšľam - ja vlastne nerozmýšľam, len čakám, kým odpoveď príde ku mne. Teda, tak som to robila niekedy, vážne sa snažím s tým prestať, ale pre mňa je to ľahšie, nechať mozog nech sa prehrabe v záznamoch a nájde nejakú zhodu. Takže vždy, keď predo mnou stojí nejaký problém, hľadám situáciu, ktorú som už zažila a riešenie k nej. To znamená nič nové, stále to isté dookola. Čo je dosť blbé, keď si tak vezmeme
Lebo ja by som chcela. Stvoriť niečo - nové a brilantné. Ale viem, že keď ma čosi napadne, je to len niečo, čo som už niekde videla alebo počula. Teda, niekedy si to vlastne ani neuvedomujem.
Ale zase, keď sa na to pozrieme z pohľadu teórie superschopností, o ktorej budem možno pojednávať v nejakom inom článku, toto zjavne nepatrí do kategórie superschopností, ktorými disponujem. Tak ako, nevadí no. Stále by som chcela vedieť ako sa to stane.
A možno sú príbehy len hyperbolizovaná realita alebo nejaký jej zvláštny odraz v niektorom paralelnom vesmíre, ktoré je len málo odlišný od toho nášho. Alebo eufemizovaná skutočnosť. Ako rozprávky.
Je zaujímavé ako veľmi majú ľudia radi príbehy. A hlavne ako veľmi o nás vypovedajú príbehy, ktoré máme radi.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)