Ňom ňom ňom

Mám sa skvelo. :) Začína jar, minulý týždeň sme tri dni boli kŕmiť divočákov a budúci ideme na hrad. Mám korčule v Brne a  v sobotu a v nedeľu sme boli behať, teda ja som sa korčuľovala, samozrejme. :D Ten pocit, keď som sa po pol roku korčuľovala, bol neskutočný.
Občas prší, hlavne ľuďom v hlave a potom nevidia veci, ktoré sú tu stále. Pekné veci. Len sa treba trošku pozrieť vonku a ísť niekde. Na hrad, na výlet s lamami, na priehradu a tak všeobecne všade, lebo VŠETKO BUDE. Milujem tú vetu. A ešte lepšie znie, keď vám to niekto povie. :)
"There is nothing either good or bad, but thinking makes it so." Musím si znova pozrieť Hamleta.

Raz si hore, raz si dole

Mal by byť každý víkend taký úžasný. Raňajky na balkóne, hranie tho istého pexesa stále dookola (ha! stále som v ňom dobrá!), prechádzka nikam, objavovanie  lesov a podivných tunelov Brna, platby v naturáliách a lúčenie sa pri vlaku. Nečakane skvelá zostava ľudí a plány, ktoré sa vždy nejako nečakane zvrtnú.

Potrebujem kameru. Chcela by som to všetko zachytiť a potom, keď mi budete chýbať, tak si to pustiť. Alebo ešte lepšie, pustiť si to s vami na nejakej chate, natočiť to a znova si to pustiť.  

VIDEO INCEPTION. 

Ale vážne, to by bolo epické.
Teraz idem prejsť na zápornú časť sínusiody s nádejou, že nebude mať dlhú periodu. 
A Monika, stále ťa tu čakajú gaštany, aby si si nejaký vybrala :)

A Raduška, všetko najlepšie :) Pána, to by bolo aké skvelé, keby si tu tento víkend bola aj ty. Ale mala si tiež geniálny víkend, tak sa to vykompenzovala nejako :P

Just so you know

S Natáliou sme si kúpili lístky na Pohodu. Vysoko spontánne, z peňazí, ktoré nie sú naše. Ale tak treba sa nejako motivovať. Som prišla na to, že u mňa celkom funguje motivácia vinou.

Možno som prišla na to, prečo sa nedokážem učiť. Viete, ja som sa nikdy veľmi neučila, maximálne som si urobila úlohy a bolo. Jednoducho som to nepotrebovala. Bohužiaľ, v tomto štádiu mojho vzdelávania sa už viac nemožem spoľahnúť na nejakú tú difúziu a osmózu. Musím sa učiť, seriózne. Ale ako zatiaľ celkom chodím na prednášky, začnem si písať poznámky alebo čo a bude to lepšie. Treba sa adaptovať.

Systém mojho zmýšľania je úplne mimo, prisahám. Vezmem nejakú situáciu, predstavím si všetky možné smery, ktorými by sa mohla uberať a potom vyberiem ten najhorší a úplne sa do neho vžijem. Ako vážne, prečo to robím? Niekedy až príliš myslím na to, čo sa može stať a potom je celkom ťažké sústrediť sa na to, čo sa deje.

A korčule. Potrebujem korčule, včera som videla nejaké deti ako sa korčuľujú, úplne to jatrí moje rany, že tu nemám žiadnu fyzickú aktivitu. Vlastne nechcem len hocijakú aktivitu, chcem korčule. Milujem korčule. Už iba tri týždne a budeme spolu.

Vážne ma začína ubíjať social talk. Viete, také tie rozhovory, keď sa ľudia rozprávajú o ničom, poprípade o iných ľuďoch, o počasí, hovoria o sebe, ale pritom nič osobné, it's getting a bit boring. Niektorí majú potenciál, ale tak na to treba veľa času, aby sa ľudia, ktorí sa poznajú strašne krátko rozprávali aj o niečom hlbšom ako čo dnes urobila tá a oná a neviem kto. Zatiaľ poznám len jednu výnimku. Spolužiaci sú vždy taká zvláštna skupina ľudí, ktorých poznáte, ale vlastne ich nepoznáte. Vídate ich každý deň a máte o nich utvorený nejaký obraz, ktorý je často prudko zavádzajúci. No vždy len niektorých spoznáte aj viac. Keď niekoho trochu poznáte a viete, že ho chcete spoznať viac. Zistila som presne podľa akých kritérií zaraďujem ľudí do tejto skupiny. Vtipní, skvelý smiech, pekný úsmev a správna miera poškodenosti nikdy nie sú na zahodenie. A musísm vám povedať, zatiaľ to funguje celkom.

Tak a teraz ma čaká tráviaca sústava. Od pharynxu až po canalis analis (seriózne, kto vymýšľa tieto názvy).
A len tak na záver, citát od Johna Greena z Looking for Alaska. Potrebujem si od neho niečo prečítať, vážne.
“When adults say, "Teenagers think they are invincible" with that sly, stupid smile on their faces, they don't know how right they are. We need never be hopeless, because we can never be irreparably broken. We think that we are invincible because we are. We cannot be born, and we cannot die. Like all energy, we can only change shapes and sizes and manifestations. They forget that when they get old. They get scared of losing and failing. But that part of us greater than the sum of our parts cannot begin and cannot end, and so it cannot fail.”
Sme invincible, deti moje krásne, tak na to nezabúdajte.