S Natáliou sme si kúpili lístky na Pohodu. Vysoko spontánne, z peňazí, ktoré nie sú naše. Ale tak treba sa nejako motivovať. Som prišla na to, že u mňa celkom funguje motivácia vinou.
Možno som prišla na to, prečo sa nedokážem učiť. Viete, ja som sa nikdy veľmi neučila, maximálne som si urobila úlohy a bolo. Jednoducho som to nepotrebovala. Bohužiaľ, v tomto štádiu mojho vzdelávania sa už viac nemožem spoľahnúť na nejakú tú difúziu a osmózu. Musím sa učiť, seriózne. Ale ako zatiaľ celkom chodím na prednášky, začnem si písať poznámky alebo čo a bude to lepšie. Treba sa adaptovať.
Systém mojho zmýšľania je úplne mimo, prisahám. Vezmem nejakú situáciu, predstavím si všetky možné smery, ktorými by sa mohla uberať a potom vyberiem ten najhorší a úplne sa do neho vžijem. Ako vážne, prečo to robím? Niekedy až príliš myslím na to, čo sa može stať a potom je celkom ťažké sústrediť sa na to, čo sa deje.
A korčule. Potrebujem korčule, včera som videla nejaké deti ako sa korčuľujú, úplne to jatrí moje rany, že tu nemám žiadnu fyzickú aktivitu. Vlastne nechcem len hocijakú aktivitu, chcem korčule. Milujem korčule. Už iba tri týždne a budeme spolu.
Vážne ma začína ubíjať social talk. Viete, také tie rozhovory, keď sa ľudia rozprávajú o ničom, poprípade o iných ľuďoch, o počasí, hovoria o sebe, ale pritom nič osobné, it's getting a bit boring. Niektorí majú potenciál, ale tak na to treba veľa času, aby sa ľudia, ktorí sa poznajú strašne krátko rozprávali aj o niečom hlbšom ako čo dnes urobila tá a oná a neviem kto. Zatiaľ poznám len jednu výnimku. Spolužiaci sú vždy taká zvláštna skupina ľudí, ktorých poznáte, ale vlastne ich nepoznáte. Vídate ich každý deň a máte o nich utvorený nejaký obraz, ktorý je často prudko zavádzajúci. No vždy len niektorých spoznáte aj viac. Keď niekoho trochu poznáte a viete, že ho chcete spoznať viac. Zistila som presne podľa akých kritérií zaraďujem ľudí do tejto skupiny. Vtipní, skvelý smiech, pekný úsmev a správna miera poškodenosti nikdy nie sú na zahodenie. A musísm vám povedať, zatiaľ to funguje celkom.
Tak a teraz ma čaká tráviaca sústava. Od pharynxu až po canalis analis (seriózne, kto vymýšľa tieto názvy).
A len tak na záver, citát od Johna Greena z Looking for Alaska. Potrebujem si od neho niečo prečítať, vážne.
“When adults say, "Teenagers think they are invincible" with that sly, stupid smile on their faces, they don't know how right they are. We need never be hopeless, because we can never be irreparably broken. We think that we are invincible because we are. We cannot be born, and we cannot die. Like all energy, we can only change shapes and sizes and manifestations. They forget that when they get old. They get scared of losing and failing. But that part of us greater than the sum of our parts cannot begin and cannot end, and so it cannot fail.”
Sme invincible, deti moje krásne, tak na to nezabúdajte.
A len tak na záver, citát od Johna Greena z Looking for Alaska. Potrebujem si od neho niečo prečítať, vážne.
“When adults say, "Teenagers think they are invincible" with that sly, stupid smile on their faces, they don't know how right they are. We need never be hopeless, because we can never be irreparably broken. We think that we are invincible because we are. We cannot be born, and we cannot die. Like all energy, we can only change shapes and sizes and manifestations. They forget that when they get old. They get scared of losing and failing. But that part of us greater than the sum of our parts cannot begin and cannot end, and so it cannot fail.”
Sme invincible, deti moje krásne, tak na to nezabúdajte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára