Tak

Dnes to budú len také myšlienkové útržky, vlastne ako vždy. :-)
Tento víkend tu bola Sima. Bolo úplne skvelo. Najprv sme si v piatok zašli do kostiarne, kde Sima po pol hodine zistila, že to sú naozajstné ľudské kosti a začala sa nad tým pohoršovať, či je toto normálne. Do anatomického múzea ju radšej ani neberiem. Teda vlastne ešte pred tým sa neskutočne smiala na vete: "Dobrý deň, máte dolnú končatinu?" Ćo vám poviem, iný svet. Niekomu príde vtipné toto a niekomu zase, že vyrábajú pravítka, na ktorých je miniaturizovaný záchod, umývadlo a ktovie čo ešte  v rôznej mierke. Ako, posúďte sami. Potom bol smiech, veľa smiechu, učenie. 
Ďalej update komu sa ako darí. A ja som zistila, že zase  som skĺzla do toho stereotypu odsudzovania ľudí a myslenia si, že sú debili. Viete taká tá situácia, keď ste s niekým a ten zmení váš pohľad na toľko vecí a potom mesiac nič. Nemá vás kto napomenúť, že ľudia nie sú debili alebo respektíve,  že sa tak správajú z nejakého dôvodu. Nemá vám kto ukázať ten druhý pohľad na vec a ste späť v regresívnej krivke. Zo začiatku, keď som tu bola som si chvíľu aj vyčítala, že som nešla do Bratislavy. Teraz už nie, lebo sú tu veľmi milí ľudia a mám úžasných spolužiakov, ale aj tak. Veď viete.
A potom ten pocit, keď vám začne liezť na nervy niekto, s kým  ste dva roky skvelo vychádzali. Z prostého dôvodu. Predtým ste mali toho strašne veľa spoločného, potom sa jeden zmenil a už nechce byť taký ako pred tým a vidí svoje niekdajšie správanie v tom druhom a bytostne to neznáša. Len preto, že sa v tom tak strašne vidí. Veď viete.
Tak a dnes idem konečne domov! Ani sa mi nechce veľmi, teda vôbec, učiť sa nestíham, nič nestíham, chcem ísť dnes s našimi vonku a popravde, domov sa ani veľmi neteším. Teším sa akurát na Moniku a Simu, čo je tak ak trošku smutné, ale tak, čo už. Som zvedavá ako to tam bude vyzerať.
Čeština je fakt krásny jazyk. Má úplne najmilenejšie zdrobneniny aké poznám a oslovujú ma vo vokatíve ako, what's there not to love?
A neznášam bezmocnosť. Taký ten pocit, keď chcete klesnúť do kolien a revať, lebo nič iné sa nedá robiť, neviete čo máte robiť, nemôžete nič urobiť, abyste niečo zlepšili, abyste niekomu pomohli. Najhorší pocit na svete.
Tak a tak. Tik a tok. Idem sa baliť.