Walking

Je vážne ťažké usporiadať myšlienky do slov a viet. Asi preto neustále odbáčam od témy. Vlastne, keď sa to tak vezme, ja ju len rozvetvujem, až do takých rozmerov, že občas zabudnem, kde vlastne začala. Iné som chcela.
Posledných pár dní sa rada prechádzam. Len tak. Zo školy sa tých zvyšných 5 minút nezveziem, ale idem pešo. Pomedzi stromy, po tráve, zbieram si listy, žalude, gaštany a iné milé jesenné veci. A počúvam Stephena Frya. Je to môj osobný momentálny boh. Jeho hlas, myšlienky a názory v spojení s prírodou, to je čistá dokonalosť. Príroda vážne upokojuje, po ťažkom, zlom alebo aj dobrom dni, v lese sa zdá všetko krajšie, také vyvážené a rôznorodé. Každý strom a list má osobitú geniálnu štruktúru a tvar. Sa mi páči, že v každom väčšom meste je nejaký park alebo lesopark, aj keď v nich býva dosť veľa ľudí. Osobne mám radšej les, kde občas stretnem nejakého milého starého dedka na hubách. Ale postačí.
Snažím sa chodiť a všímať si všetko okolo seba. A nie len v lese, ale všade kde sa pohnem, v autobuse hlavne, tam je to najzaujímavejšie. Všakovaké skupiny ľudí, rôzne veci sa dajú vyvodiť z ich výzoru, výrazu tváre a gestikulácie. Baví ma všímať si všetko a analyzovať to. Ako povedal Stephen Fry: "You should use your eyes to look out to, not to be look into. Than the world opens up in front of you."
Ďalšie pozitívum prechádzky je, že veľa rozmýšľam. Keď som tu takto teraz sama, nemám veľa podnetov na zamyslenie, niečo s čím by som si lámala hlavu, okrem učenia. Na veľa vecí sa dá prísť počas takej prechádzky. Hlavne si uvedomujem, že zase začínam robiť veci, s ktorými som chcela prestať. Súdiť ľudí, byť negativista, byť protivná k ľuďom. Občas tak skĺznem do toho niekdajšieho stereotypu a nie je tu nik, kto by ma z toho vytiahol. Potrebujem iný pohľad, niekoho kto by mi protirečil, keď niečo poviem, hádal sa so mnou, a nie súhlasil. Takto sa ďaleko nedostanem. Vyzerá to tak, že môj osobný rozvoj si tu chvíľu bude stagnovať, v najhoršom prípade prejde nejakou regresiou, kým si niekoho takého nenájdem. A to vám teda poviem, ľudia sa hľadajú dosť ťažko, na to, že ich tu toľko je. Asi v tom je ten problém, treba oddeliť zrno od plevele, či od čoho a zrno od toho, čo sa tvári ako zrno a plevel od toho, čo je vlastne zrno. Ako vravím, delikátna, prudko komplikovaná záležitosť. Idem sa ja radšej medzičasom venovať škole.