Vtipné..

(na začiatok len malá poznámka: bude to celé obočenie od odbočenia a nedokončené myšlienky a podobne, ako vždy, keď a snažím niečo povedať. bude to celé akýsi nesústredný myšlenkový prúd, ktorý sa bez akéhokoľvek fyzikálneho doloženia náhle zastaví. jednoducho sú to len veci, ktoré ma v poslednej dobe nechali rozmýšľať)


..aké majú ľudia predsudky. Vlastne to ani tak nie je o súdení, asi je to len nejaká primárna odozva primitívych mechanizmov mozgu. Všetko nové, čo vidia, si spájajú s niečím, čo poznajú, pekne vezmú samolepku, označia to a hneď sa cítia lepšie a bezpečnejšie. Horšie je, keď niečo nemôžu zaradiť, totálne spanikária. Samozrejme, nie všetci, o ničom sa nedá hovoriť vo všobecnosti a už vôbec nie ľuďoch. Ale podľa mňa to je default setting väčšiny, akýsi mechanizmus prežitia. Dá sa to odnaučiť, stetávaním množstva ľudí a uvedomením si, že nikdy neviete, čo môžete od nich očakávať a určite sa to nedozviete len tak. Ale to si vyžaduje čas a v dnešnej dobe a všetci tvária ako keby ho mali málo. 


Je zaujímavé, že ľudia majú prirodzené sympatie k pekným ľuďom. Vždy to tak bolo a vždy bude. Lebo primárna odpoveď, čo dostávame od mozgu je emocionálna, to je ako v pohode, horšie je, že u niekorých sa tá sekundárna, akože rozumová, nedostaví ani po rokoch.
Tiež je zaujímavé, že druhá  vec, čo nás na iných najviac priťahuje, je talent. Každý obdivuj niekoho, kto niečo dokáže, hlavne, keď je to niečo, čo ste sami nikdy nevedli a chceli ste. A zase, keď vidíte niekoho a odsúdite ho za to ako vyzerá a potom zistíte, že dokáže niečo mimoriadne, hneď sa na neho pozeráte inak a sa tvárite ako keby ste to vedeli all along. Mozog je vtipný, taký egoistický.
Zaujímavé vec číslo 3 - veľa ľudí si málo uvedomuje vlastný talent, čo sa dá ľahko pochopiť, kedže keď niečo viete, príde vám to strašne ľahké a navyše nadobudnete pocit, že to vie každý. A potom vám príde, že nič neviete, že vás niekto totálne osral, keď sa tieto special skilly rozdávali alebo kupovali alebo čo sa s nimi robilo. Samozrejme poznáte tú totálne klišé hlášku, že každý je v niečom dobrý, ale tak ako, kto by veril nejakým klišé sračkám. Takže zatiaľ čo vy sa totálne podceňujete a zmierujete sa s tým, že ste neschopné hovno, niekto iný vás obdivuje za to, čo viete, čo dokážete, akí ste. Je to celkom milé, keď sa to tak vezme. Asi na to potrebujeme ľudí, aby nám ukázali v čom sme dobrí a naopak. Ľudí, ktorí sú totálne iní ako my.


Niekedy mi to príde, ako keby sme boli izolovaní od seba navzájom a pritom nás je všade tak veľa, až príliš. Problém je, že keď používame tú totálne sofistikovanú vec čo sme s takou námahou vyvinuli - akože jazyk - tak plýtvame slovami na konštatovanie veci zrejmých, povrchné rozoberanie správania iných ľudí, bez toho aby sme o nich čokoľvek vedeli a podobne. Preto nevieme nič o sebe navzájom a máme ilúzie ako keby sme žili na samotke. Iba vy a váš egoistický mozog, ktorý vám hovorí, že len vy ste na tom takto, lebo mozgy iných ľudí nepoznáte. Už neviem kam presne som týmto mierla, ani ma to nenavádza na žiadne iné odbočenie, takže už asi skončím s týmto myšlienkovým fiaskom a pôjdem sa učiť. 

I have feeling

..že tohtoročné viance budú shit. Ale tak dobrá vec na tom je, že táto myšienka ma vôbec nerozhádala. Idem si urobiť božské krásne predvianočné Vianoce v Brne a potom uvidíme. Čo na tom, že dve osoby, na ktoré sa v Poprade najviac teším budú v Prahe? Nejak bolo, nejak bude, týdeň prežijem.  Základ je nezdržiavať sa doma viac ako je potrebné. ;)
..už iba týdeň a ideme na Revízora! a potom ples ach, už sa teším :)
a konečne som včera bola v tej detskej nemocnici a bolo skvelo, som ostala o hodinu dlhšie :D deti sú super, možno sa nakoniec rozhodnem, že budem pediater alebo čo :D

To najlepšie z Brna

 Turistická atrakcia na Moraváku 

 Spontány polnočný nákup v Tescu

 Medici, čo si budeme hovoriť :)

 Brnenské žiarovky

 "všechno bude" )

 Skvelý úkaz na českej, niektorí ľudia sú super :D

 Imatrikulácie - oslavujeme ako keby sme už diplom mali v ruke :D

 Sergej - najlepší z modelov

 Mamut! a malé mamutíča :)

Copyright 99% fotiek - Natália, ktorá pri sebe neustále nosí foťák :)

who cares about title?

Včera bol super deň. Prisahám, už si pripadám, ako keby som mala nejakú maniodepresívnu poruchu, jeden deň je otrasný, druhý úplne skvelý. Ale asi je to len prirodzená životná sínusoida na udržanie homeostázy s nezvyčajne krátkymi periódami. Čo vám poviem, raz ste hore, raz ste dole.
Som bola na všetkých 4 (!) prednáškach včera, síce som hodinu meškala na anatómiu a na seminároch z bioly vôbec nedávala pzor, lebo ako vážne, to sa ani nedalo, ale som sa prekonala. Taktiež som napísala celkom obstojne mid-term testy z latiny a z angliny. Ale čo je hlavné, sme boli v Anthropose v parku a boli tam božské obrovské listy, listy, ktoré boli biele z jednej strany a na dotyk majú škruktúru ako koža a ďalšie listy, dubové listy až po kolená. :P A išli sme aj do múzea, čo tam bolo, a taký gigantický mamut tam bol! A potom také malé roztomilé mamutíča. A samé kostry nejakých pravekých zvierat, ktoré mali divné atlantiálne processusy. A kostra medveďa, ktorý vtipne sedí. A úplne monumentálna kostra mamuta! No skvelo bolo, čo si budeme hovoriť.
Idem sa učiť! 4 dni voľna, treba to nejako zúžitkovať. :P

.

Titulok má obsahovať niečo, čo stručne vystihne pointu článku a zaujme okoloidúceho natoľko, aby si článok prečítal. Dúfam, že toto každého dostatočne odradilo.
Rada by som tu niečo napísala. Také bežné veci, ako sa mám, čo som zažila a a podobne, ale nejde to. Posledné dva týždne sú príliš zvláštne. Moja nálada zodpovedá EEG krivke bdelého pacienta. Vlastne to asi vôbec nie je o nálade. Len si pripadám, ako keby som viedla nejaký dvojitý život, čo nie je až také vzrušujúce ako by sm si predstavovala. Samé paradoxy a kalkulácie. Parodox toho, čo je tu a čo tam. Kalkulácie ako to urobiť, aby to čo najmenej bolelo. Chcela by som sa báť niečoho stupídneho ako sú pavúky, alebo mať nejaký iný iracionálny strach, ktorý sa obmedzuje na jednu konkrétnu, občas sa vyskytujúcu, nepodstatnú vec. A potom jedna správne sformulovaná myšlienková veta, ktorá vás dostane  do zápornej amplitúdy, vždy, keď si na ňu spomeniete.
Áno áno, viem že dejú horšie veci, ale keďže som sebec, je mi to jedno. Teda pokým sa nedejú niekomu, na kom mi záleží. Problémy iných človeka dokážu dokonale rozptýliť od tých jeho. To je asi jediné, čo mi poháma, teda nepomáha, len dočasne presmeruje tok myšlienok inde. Čo je ale aj tak na nič, keď neviete čo sa deje a nemáte to ako zistiť, čo vás v konečnom dôsledku ničí ešte viac.
Končím s týmto pointless príspevkom, ktorý len demonštratívne dokazuje, že som mimo. Stratená. Asi chvíľu ostanem na mieste, pozriem hore, trochu sa potočím dookola a pôjdem hľadať lúku. Alebo čosi také.


Dodatok:

A potom príde jedno video, fakt, že konečne vidno v Brne na oblohe hviezdy alebo čokoľek malé a nepodstatné  a life seems all brighter. Môj mozog ma musí milovať. Posielam mu pusu na cortex. A v piatok uvidím konečne ako vyzerá! Sa tešte, budú fotky. :D


Len tak motivačne :)
http://www.ted.com/talks/lang/slo/ron_gutman_the_hidden_power_of_smiling.html