.

Titulok má obsahovať niečo, čo stručne vystihne pointu článku a zaujme okoloidúceho natoľko, aby si článok prečítal. Dúfam, že toto každého dostatočne odradilo.
Rada by som tu niečo napísala. Také bežné veci, ako sa mám, čo som zažila a a podobne, ale nejde to. Posledné dva týždne sú príliš zvláštne. Moja nálada zodpovedá EEG krivke bdelého pacienta. Vlastne to asi vôbec nie je o nálade. Len si pripadám, ako keby som viedla nejaký dvojitý život, čo nie je až také vzrušujúce ako by sm si predstavovala. Samé paradoxy a kalkulácie. Parodox toho, čo je tu a čo tam. Kalkulácie ako to urobiť, aby to čo najmenej bolelo. Chcela by som sa báť niečoho stupídneho ako sú pavúky, alebo mať nejaký iný iracionálny strach, ktorý sa obmedzuje na jednu konkrétnu, občas sa vyskytujúcu, nepodstatnú vec. A potom jedna správne sformulovaná myšlienková veta, ktorá vás dostane  do zápornej amplitúdy, vždy, keď si na ňu spomeniete.
Áno áno, viem že dejú horšie veci, ale keďže som sebec, je mi to jedno. Teda pokým sa nedejú niekomu, na kom mi záleží. Problémy iných človeka dokážu dokonale rozptýliť od tých jeho. To je asi jediné, čo mi poháma, teda nepomáha, len dočasne presmeruje tok myšlienok inde. Čo je ale aj tak na nič, keď neviete čo sa deje a nemáte to ako zistiť, čo vás v konečnom dôsledku ničí ešte viac.
Končím s týmto pointless príspevkom, ktorý len demonštratívne dokazuje, že som mimo. Stratená. Asi chvíľu ostanem na mieste, pozriem hore, trochu sa potočím dookola a pôjdem hľadať lúku. Alebo čosi také.


Dodatok:

A potom príde jedno video, fakt, že konečne vidno v Brne na oblohe hviezdy alebo čokoľek malé a nepodstatné  a life seems all brighter. Môj mozog ma musí milovať. Posielam mu pusu na cortex. A v piatok uvidím konečne ako vyzerá! Sa tešte, budú fotky. :D


Len tak motivačne :)
http://www.ted.com/talks/lang/slo/ron_gutman_the_hidden_power_of_smiling.html