Toto je jeden z tých zriedkavých momentov, kedy píšem blog nie preto, že som smutná, nahnevaná alebo zmätená, ale preto, že som šťastná. A nie je to také chvíľkové vzplanutie dobrej nálady, ktoré občas príde na konci dobrého dňa. Teda je, ale je to oveľa viac. Mám pocit, že som najšťastnejšia, aká som bola za celý svoj doterajší život. (Detstvo sa do toho nedá objektívne rátať, lebo bolo plné nevedomosti a bezstarosti.)
Snažila som sa rozmýšľať, prečo to je tak, čím je to spôsobené. Nie som schopná identifikovať jednu alebo pár vecí, ktoré by za to boli zodpovedné a možno práve tým to je. Je to veľa vecí, ktoré sú skvelé a sčítavajú sa spolu a kumulujú sa do jednej veľkej hromady, ktorá ma tak akosi upokojuje a vzrušuje zároveň.
Vzťahy. Nikdy som nemala lepšie vzťahy s ľuďmi. Či už je to moja rodina alebo kamaráti. Ľudia príliš preceňujú romantické zväzky a podceňujú všetky tie ostatné. Tá sieť ľudí, s ktorými máte väzby rôznej sily, prepletené medzi sebou, v ktorej veľkú úlohu zohráva diverzita a komunita. Množstvo malých komunít, spoločenstiev, ktoré sa od seba v mnohom odlišujú, ale zároveň sú pestré vrámci svojich kruhov. Je skvelé niečo také mať a starať sa o to a vedieť, že oni sa postarajú o vás, ak bude treba.
Nebolo to dávno, čo som mala pocit, že keby som mala nejaký romantický vzťah, osobu, ktorá by bola viac moja ako niekoho iného, niekoho kto ma opraví, kto mi poviem, čo mám robiť, keď som stratená. Teraz si užívam svoj momentálny stav. Nebyť závislá na nikom, užívať si čas, kedy som sama a zároveň sa tešiť, keď trávim čas s ľuďmi, či už sú to jednotlivci alebo skupiny.
Ani moje predstavy o budúcnosti, čo sa týka školy a práce, už nie sú také apokalyptické a úzkostlivé. Viem, že toto je to, čo chcem robiť, dokonca už mám aj pár odborov, ktoré ma lákajú a viem, že keď niečo chcem, tak to budem mať. Lebo taká som. Perzistentná. Moja najlepšia a zároveň najhoršia vlastnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára