What the fuck is wrong with me.

Pripravte sa. Toto bude analytická esej na tému - Prečo sa nedokážem začať učiť. Cieľom tejto eseje bude, ako inak, nájsť príčinu tohto problému. Táto premisa zaručuje, že to bude zhluk neusporiadaných nezmyslov a myšlienkových prúdov, avšak, je možné, že vo finálnej verzii, ktorú uvidíte, to bude všetko dávať zmysel. Alebo neuvidíte vôbec nič. Môže sa stať hocičo. S touto vzrušujúcou perspektívou sa môžeme vrhnúť do jadra veci.
Možnosť no. 1
Som paralyzovaná strachom z toho, že to neurobím a ako obranu proti stresu sa rozptyľujem všetkým možným, aby si môj mozog nemohol naplno uvedomiť, ako zle na tom v skutočnosti sme.
Možnosť no. 2
Nemám predstavu, čo by som chcela robiť. Niekedy som videla súdne lekárstvo ako jedinú vec, ktorú by som chcela a mohla robiť. Bolo to z viacerých dôvodov - nepáčila sa mi predstava, že by som mala zodpovednosť za reálne ľudské životy, ale hlavne nebola som nadšená z predstavy kontaktu s ľuďmi. Že by som sa s nimi musela reálne rozprávať a podobne. Boli totiž časy, kedy som ľudí vážne nemala rada. Niekedy si hovorím, že je fajn, že to už pominulo a niekedy spomínam na to, ako dobre mi bolo. Občas je vám tak povrchne lepšie, keď žijete svoj obmedzený život, so skreslenými predstavami o svete a ľuďoch, čo ho obývajú. Je to omnoho ľahšie ako zrazu vidieť všetky tie možnosti, čo vám svet ponúka a všetok potenciál, čo ľudia majú.
Toto je asi ten najdôležitejší bod. Nemám žiadny cieľ, žiadnu túžbu, za ktorou by som šla a tak nemám motiváciu, aby som sa učila a som zaseknutá v tomto neurčitom bode, bez toho, aby som poznala jeho súradnice. Nemám žiadnu "noble cause", pre ktorú by som bojovala, aby som si mohla povedať "Toto všetko robím, aby som mohla zachraňovať deti v Afrike." A je ťažké si niečo vybrať, keď stále môžete pochybovať, či ste si vybrali správne. Pripadá mi, ako keby som sa príliš neskoro začala rozhliadať okolo seba a uvedomovať si, koľko vecí sa dá robiť, čím všetkým sa človek môže stať. Ale aspoň si už uvedomujem, že každý úspešný človek pracoval. Tvrdo. Koncept, ktorý je pre mňa relatívne nový a tým sa dostávame na
Možnosť no. 3
Nie je to ani tak možnosť, ako skôr charakterová vada. Nemám žiadnu sebadisciplínu. That is it, basically. Neviem, čo k tomu mám viac dodať. Note to myself: Musím začať znova chodiť behať, ako mentálny tréning.
Možnosť no. 4
Neviem kto som. Strašne veľa sa toho zmenilo a ja som sa zbavila až príliš veľkého množstva svojich poškodení, z ktorých mnohé mi veľmi efektívne pomáhali dostať sa k tomu, čo potrebujem. Jeden by povedal, že som teraz až príliš v pohode. Neviem, čo spôsobilo to, že môj mozog teraz pracuje v mode "dajak bolo, dajak bude", keď aj tak viem, že najlepšie pre mňa a pre hocikoho je mať plán a plánovať veci a robiť veci dopredu a hlavne robiť.
Dobre, takže už sme na možnosti no. 4 a ja som stále nedospela k nijakému záveru. Stále sú to len nejaké fragmenty mojich myšlienok a ja nevidím žiadny bigger picture. Začínam byť frustrovaná. Je tu ešte jedna vec, ktorá ma napadá a tak prejdime na
Možnosť no. 5
Raz sa ma Natália opýtala, budem parafrázovať, či si myslím, že by mi bolo lepšie, keby som mala niekoho. Myslím, že som odpovedala, že asi áno, ale len keby to bolo dobré. Dobrý vzťah, nejaká dočasná životná konštanta (toto je príliš aj na oxymorón), by mi asi prospela. Taký ten pocit, keď sa celý deň učíte a viete, že večer vás niekto čaká a máte sa na čo tešiť. Biologické hodiny sú neúprosné. A je nepopierateľné, že keď ste s niekým, myšlienky o budúcnosti nadobúdajú určitejšie tvary a plánujete veci a máte nejaký cieľ, niečo kvôli čomu chcete pracovať a napredovať. Akože zo všetkého tohto obviňujem oxytocín a "nesting" inštink, ktorý podporuje. Ste vítaní pridať sa k tejto iniciatíve. Asi to vlastne ani nie je iniciatíva, na to som príliš lenivá.
Môžeme oficiálne konštatovať, že som na nič nové neprišla, žiadne nové neurónové dráhy som pravdepodobne nepostavila, a toto je asi najviac "stating the obvious" vec, čo som kedy napísala. Jedinú cestu z tohto labyrintu prokrastinácie vidím asi v tom, aby som zapracovala dáko na každom bode. Práca, zase raz. Mala by som sa ju naučiť mať rada. Love your enemy and all that shit, you know.